Trnava do play-off z tretieho miesta

Siedmy tohtoročný víkend nás nasmeroval k posledným dvom zápasom základnej časti našej ligy. Po predošlom zápase proti Spišskej Novej Vsi sa nám, naštastie, opäť podarilo usadiť na treťom mieste, pretože všetci vieme, aké to je byť štvrtý. Sniperi sa ešte stále cítili na naše tretie miesto, a číhali na naše zaváhanie. Sami si však žiadne nemohli dovoliť. Preto sme posledné zápasy proti Breznu a Detve nepodcenili a chceli sme si domov odniesť všetky body.

Zápas začal poněkud zvláštne. Aj napriek tomu, že domácemu Breznu už prakticky o „nič“ nešlo a baráž o zotrvanie v lige mali istú, vyzerali nervózne. Už od prvých minút sa hádali s rozhodcami, komentovali ich výkony a nesústredili sa na hru. Pôsobili presne ako my z úvodu sezóny. Na pohodlí im nepridal ani náš priamočiary úvod, v ktorom sme v priebehu troch minút vyhrávali gólmi Sztruhára a Vantu. Po zbytočnej hre rukou sme dostali možnosť zahrať si prvú presilovku, a netrvalo dlho, kým sa nám ju podarilo využiť. Tretí gól zápasu pridal Trajteľ. Aby toho nebolo málo, o pár sekúnd dostal trest aj brankár domácich. Previnil sa nadmerným „bohovaním“ po rozhodcoch. Túto početnú presilovku sme nevyužili, ale zápas sme aj tak začali luxusne. Na takéto skoré vyhrávanie od úvodu zápasu však nie sme zvyknutí, a z hry sme sa začali postupne vytrácať. Do konca tretiny stihlo Brezno skorigovať na 2:3 a zápas zrazu nebol taký jednoznačný, ako zo začiatku vyzeral.

Domáci borci cítili, že by si proti nám mohli siahnúť na body. V 23. minúte nám dvojgólový náskok vrátil Mahaj. Hralo sa zo strany na stranu. Naša povestná obrana vôbec nepôsobila tak povestne a Brezno sme zbytočne púštali do viacerých šancí. Hrali sme trochu chaoticky a neusporiadane, čo ústilo v tretí gól v našej sieti a priebežný stav 3:4. Hra sa následne upokojila a dlhšiu dobu sa na ihrisku nič podstatné nedialo. Bolo to, ako keď nakážete mužovi oprať. Bude sa snažiť, skúsi niečo vymyslieť, ale čo z toho, keď to proste nevie. Nakoniec aj tak skončí v slzách a agónií. Takto sa to s oboma tímami vlieklo až do 37. minúty. Domáci, ktorí nastúpili na zápas len s deviatimi hráčmi do poľa, začali postupne kondične odpadávať a naša kvalita sa začala konečne prejavovať. V rozmedzí necelých štyroch minút sme domácim fúkli štyri góly. Presadili sa Vanta, Matuška, Sztruhár a Franek. Brezno bolo zložené, otázkou ostávalo, akým rozdielom sa nám ich podarí zdolať. Stav po druhej tretine bol 3:8.

Záver zápasu sme už mali plne v rukách. Brezno si síce vypracovalo zopár šancí, ale ani jedna z nich už neskončila v našej sieti. Všetky končili na Švecovi alebo nepresnou strelou. Asi najzaujímavejším momentom poslednej tretiny bol Apolenov životný skrat, seknutie po súperovej hokejke po odpískaní a následný zaslúžený trest 2+10 minút. Bolo to celkom vtipné divadlo, pretože ten chlapec je inak celkom zlatý. Videli ste niekedy hnevajúcu sa pandu? Tak toto bolo niečo podobné. Filip okolo seba pŕskal nenáviśt na 100 metrov, ale aj napriek tomu pôsobil rozkošne natoľko, že človeku sa až chcelo vyťahať ho za tie zlatunké oduté líčka. Ale späť k zápasu, naše góly na koniec ešte pridali Škrabal, Mahaj, Matúš Vanta a zápas uzatvoril šialeným „vekom“ mladý Drgoň.

FBC Horehronec Brezno – FBC 11 TRNAVA 3:13 (2:3,1:5,0:4)

Keďže pred posledným zápasom už bolo jasné, že skončíme tretí, a Detva po výhre nad Snipers zakotvá na siedmom mieste, v zápase už v podstate o nič nešlo. To ale neznamená, že sme si urobili mojitko a zápas odflákli. Zápolenia s Detvou sú vždy kvalitné, vyhrotené a ide o akési derby. Vzhľadom na to, že sme ich v minuloročnom play-off vyradili v semifinále, nás asi nemajú radi a isto nám tento neúspech chceli vrátiť.

Zápas začal opatrne z oboch strán. Ani my a ani domáci sme nechceli od úvodu ukázať súperom svoje najväčšie tromfy (teda, ak ich máme). Detva sa od úvodu tlačila pred bránu viac ako my. Obraz hry vyzeral nasledovne: Získali sme loptu, v krátkosti sme podnikli nejaký útok, ktorý neskončil gólom a následne sme sa jednu-dve minútku bránili ich príhrávkam po obvode ihriska. Snaha o nalomenie našej trpezlivosti a s tým späté rozhodenie obrany však domácim nevychádzala, a my sme sa zodpovedne bránili. Prvé zvýšenie tepu prišlo počas Škrabalovho vylúčenia v tretej minúte. Ani jedna z nahodených striel však neskončila v sieti, a naša obrana s brankárom stíhali každý závar včas likvidovať. Mohol by som tvrdiť, že sme sme sledovali „medzišestnástkový“ florbal. Šance na našej strane postupne pribúdali, ale naša koncovka bola… no, bola tragická. Do šatní sa po dvadsiatich minútach hry šlo s priebežnou bezgólovou remízou.

To, čo som popísal o prvej tretine platilo aj v tej druhej. Detva mala väčšinu času loptu vo svojej moci, ale k bráne sa im dostávalo len tažko. Keď sa k nej už aj dostali, triafali len do priestorov, kde stál brankár. Najvačšiu šancu mali cca v polovici zápasu, keď sa im podarilo prečísliť nás a domáci útočník si to v úniku valil sám na našu bránu. Bohužiaľ pre Detvu, aj teraz náš brankár zabránil lopte v ceste do siete. Prvý gól zápasu prišiel až v 31. minúte. Poskytnútú početnú hernú prevahu, za bránenie v hre, sme využili už po pätnástich sekundách. Naše skóre už po štvrtýkrát v rade otváral Sztruhár. Čo už, ten chlap je poklad. Gól bol akýmsi vykúpením, lebo okrem tejto strely sa nám počas celého zápasu v koncovke vôbec nedarilo. Tak sa začala hra s názvom: „Detva chce vyrovnať, ale my sme super a nedovolíme im to“. V priebehu tejto zábavky nás 2 raz zachánila konštrukcia brány, pár dobrých Gašpárových zákrokov a sympatická a pevná defenzíva. Do konca druhej tretiny sa však ani jednému tímu nepodarilo skórovať, a tretia tretina tak sľubovala zaujímavé rozuzlenie.

Hneď v prvých sekundách posledného dejstva sme sa museli brániť presilovej hre domácich po Trajteľovom faule. O necelé 2 minúty sa situácia opakovala, a Trajteľ sa na trestnú vrátil zas. Ani jednu z možností však Detva nezúžitkovala. Zápas sa zdal byť už len o jednom góle. Buď ho dáme my a vyhráme, alebo do inkasujeme a body si rozdelíme. Z protiútoku sa do veľmi dobrej šance dostal Rumanovský, ale jeho zakončenie skončilo iba na žrdi. Ďalšie šance na „ukončenie“ zápasu mali aj ďalší naši hráči, no gólovú koncovku nenašiel ani jeden z nich. To nás nakoniec mohlo mrzieť, pretože 5 minút pred koncom zápasu sa kapitánovi domácich podarilo prepáliť obranu a míček skončil v našej sieti. Škoda… taký pekný shutout to mohol byť…. Remíza nikomu neškodila, a tak sa zápas dohral veľmi neflorbalovým výsledkom 1:1.

DTF team Detva Joxers – FBC 11 TRNAVA 1:1 (0:0,0:1,1:0)

Najbližší víkend sa už naplno rozbieha play-off, v ktorom na nás čakajú práve chlapci z Detvy. Prvé zápasy sa odohrajú u nás. To, v ktorej hale svoje zápasy odohráme, ešte nie je isté, ale aj napriek tomu ste už teraz všetci srdečne pozvaní.

 

Vydané 2017-02-19, autor (zdroj) : Michal Gašpár

Uložiť odkaz do záložiek.