Úvod do druhej polovice základnej časti s výhrou

Rozpis 12. kola nám prisúdil tím ŠK Victory Stars Nová Dubnica. Ten okupuje predposlednú, 11. priečku. Prvý vzájomný zápas vonku sme zvládli v pomere 4:8. Posilnení novým bubnom do fanúšikovských radov sme sa už takmer videli ako oslavujeme titul. Najprv sme však museli vybaviť tento zápas. A potom ešte ďalších 19. Až potom prídu oslavy. Teda, jedine že by neprišli…
Nech to skončí akokoľvek, v sobotu sme to chceli uhrať bez komplikácií. Cieľ bol teda jasný. Mať celý zápas pod kontrolou, aby chlapci nevycítili zbytočnú šancu a nerobili si falošné nádeje. Do zápasu sme sa nehrnuli a nesnažili sme sa príliš tlačiť na pílu, aby sme predišli rýchlym protiútokom Dubničanov. A tak to aj vyzeralo. Oba tímy len čakali, a nikto nemal výraznejší záujem o hru. Oko diváka muselo byť nadšené. Snažili sme sa tvoriť, ale vôbec nám to nešlo. Paradoxne, do väčších šancí sa dostávali práve hráči z Považia. Všetko však končilo na našom brankárovi. Gól prišiel až z hokejky Durana. Keď videl, že naša kombinácia je takmer nulová, zobral zodpovednosť na seba a individuálnou akciou sa dostal až pred brankára. V takýchto situáciách sa nezvykne mýliť. To asi nahecovalo kapitána Mateja Vantu, ktorý už o nejakú tú minútku s dávkou šťastia našiel kúsok miesta popri bližšej tyčke súperovej brány. To bolo od nás na dlhú dobu všetko. 2 podarené akcie sú za 20 minút strašne málo. Do konca tretiny sa hral zas len akýsi pseudoflorbal, bez hlavy a päty. Dubnica mala v prvej perióde niekoľko vyložených šancí, no využili až tú poslednú, 30 sekúnd pred koncom. Nahodenú loptu si prebral hosťujúci Blažej, urobil 3-4 rýchle kroky, na ktoré naša obrana nestihla reagovať a dobre mierenou strelou znížil stav na 2:1. Svoj pohľad na našu hru zreprodukoval Michal Duran alias Prso:
„Ak chceme hrať extraligu, musíme vedieť súpera pritlačiť, získavať lopty napádaním a vzájomne si vypomáhať. Namiesto nevyspelého súpera sme mohli mať pokojne kužeľky, pretože nahrávať si v stoji naokolo piatich hráčov nie je moc problém. Nemyslím, že s tým niekoho prekvapíme.“
Cez prestávku sme teda spoločne skonštatovali, že hráme strašne a musíme sa zlepšiť takmer vo všetkom. Na druhú tretinu sme vysadili našu prvú lajnu (Predsa len, Matej Vanta a rovnako aj Roman Matuška už nie sú najmladší… seniori už toľko nevládzu). Väčší priestor tak dostala dvojka a trojka. Takmer ideálna šanca ukázať sa. No stratenú formu sme nenašli. Naša hra nebola ani zlomkom toho, čo sme predvádzali v play-off minulej sezóny. 5 striel za celú dvadsaťminútovku proti súperovi, ktorý vyčkával na vlastnej polovici, je až smiešne málo. Keby som bol na tribúne ako divák ja, tak by som pravdepodobne vykrvácal z očí. Ale keďže som bol v bráne, tak som si to nemohol dovoliť, pretože Dubničania boli neustále dotieraví ako Svedkovia Jehovovi, ktorí v nedeľu o ôsmej vyklopkávajú na každé dvere. Dokonca boli natoľko nepríjemní, že si vypracovali viac šancí ako my. Z troch/štyroch tutoviek sa im však nepodarilo premeniť ani jednu. Čo už, kvalita našich brankárov je na vysokej úrovni (priestor na smiech). Od tretieho gólu zápasu sme na ďalší čakali rovných 1200 sekúnd. V tomto prípade presne mieril dorastenec Dominik Adam. Jeho rana bola tým posledným, čo sa v druhej tretine stalo.
Stav 3:1 je dosť zradný, pretože dvojgólové vedenie vo florbale častokrát nič neznamená. Ak by to šlo, tak sme sa chceli vyhnúť dramatizácií a nepokúšať šťastie. Už po necelých dvoch minútkach hry pridal svoj druhý gól Vanta. Inak bol priebeh hry stále rovnaký. Snažili sme sa tvoriť, no nemali sme svoj deň. Dubnica nás raz za čas stiahla na vlastnú polovicu a vytvárala si niekoľko dobrých streleckých pozícií. No ani jedna neskončila v site. Po predbránkovej skrumáži, 12 minút pred koncom, si lopta našla čepeľ Apolena, a ten nemal problém skórovať. Jeden gól ešte stihol pridať aj legionár zo Žiliny – Franek. Dubničania zmenili štýl hry, a skúsili nás vysoko napádať. To im ale nepomohlo. V závere zápasu šiel na trestnú lavicu Duran. Hostia ešte skúsili streliť nejaký ten gól, aby sa nepovedalo. Pár sekúnd pred sirénou sa im to dokonca aj podarilo, ale pre postavenie útočiaceho hráča v malom bránkovisku ho rozhodca neuznal.
„Chýbal mi tímový duch. Nedokázali sme sa podporiť, hlavne keď sa nedarí, alebo keď to je jednoducho potrebné. Na zápasoch musíme žiť ako celé mužstvo. To je to, čo mi zatiaľ chýbalo. Maximálne odovzdanie tomu, čo robíme,“ dokončil myšlienku Prso.
FBC 11 TRNAVA – ŠK Victory Stars Nová Dubnica 6:1 (2:1,1:0,3:0)
Nuž, opäť raz nepresvedčivo, ale máme 2 body. Najbližší zápas nás čaká už ďalší víkend, 27.11. 2016 o 15.00 v Piešťanoch proti miestnym pávom. Držte palce!

 

Vydané 2016-11-21, autor (zdroj) : Michal Gašpár

Uložiť odkaz do záložiek.